Afrika: nová zem príležitostí pre Rusko

            Po Latinskej Amerike a Ázii Rusko presúva svoje pešiaky na ďalší kontinent: Afriku. Po samite Rusko-Afrika v Soči v roku 2019, na ktorom sa stretlo 43 afrických lídrov[1]V Soči bolo podpísaných mnoho ruských investícií. Rusko tradične vyváža do Afriky zbrane a obilie, ale pri príležitosti samitu v Soči sa snaží diverzifikovať svoje aktivity v Afrike.[2]. Rusko sa pritom spolieha na tri hospodárske odvetvia: uhľovodíky, ťažbu a jadrovú energiu, vždy okrem bezpečnosti a zbrojenia.[3]. Podľa najnovších údajov dosiahol v roku 2018 ruský obchod s kontinentom 20 miliárd USD, čo predstavuje nárast o 17,2 % oproti objemu obchodu v roku 2017.[4]. Ruský vývoz do Afriky sa za tri roky zdvojnásobil a v súčasnosti predstavuje 4 % z celkového vývozu, pričom pred piatimi rokmi to bolo 1 %.[5].

            Napriek tomu zostáva zbrojný priemysel jedným z najdôležitejších ruských vývozov do Afriky[6]. V Mali sa okrem zbraní a munície nachádzajú aj štyri ruské vrtuľníky typu Mi-171 boli dodané do Bamaka na základe dohody o vojenskej spolupráci podpísanej v roku 2019[7]. Rusko je čoraz aktívnejšie tam, kde sú prítomné francúzske vojenské jednotky (Sahel, Stredoafrická republika).[8]. Niektorí africkí lídri dodnes žiadajú ruské zbrane a vojenskú pomoc, ako to nedávno urobili lídri Stredoafrickej republiky a Mali.[9].

            Malijský premiér Choguel Kokalla Maïga počas svojho prejavu v OSN odsúdil "opustenie" Francúzska v boji proti džihádistom v Mali a zdôraznil potrebu obrátiť sa na iných partnerov[10]. Po prevrate v auguste 2020 chce Mali a jeho vedúci predstavitelia diverzifikovať svoje vojenské aliancie ako slobodný suverénny štát[11]. V reakcii na slová francúzskej ministerky ozbrojených síl Florence Parlyovej, ktorú pobúril Chiagov prejav v OSN (slová sú "neprijateľné" a "riadne neslušné") [12]Premiér Maïga vyhlásil francúzsku vojenskú operáciu za neúspešnú Barkhane na malijskom území, ktorá je v platnosti od roku 2012[13]. Vedúci predstavitelia Mali považujú Rusko za potenciálneho spojenca, čo vysvetľuje nedávne rozhovory so zástupcami súkromnej ruskej vojenskej skupiny Wagner, ktorá už roky pôsobí v Afrike.[14].

            Podľa nemenovaných zdrojov, ktoré citovala agentúra Bloomberg, boli ruskí žoldnieri nasadení vo viacerých afrických krajinách vrátane Sudánu, Stredoafrickej republiky, Líbye, Zimbabwe, Angoly, Madagaskaru, Guiney, Guiney-Bissau, Mozambiku a dokonca aj v Konžskej demokratickej republike (KDR).[15]. Skupina Wagner Group, ktorá pôsobila pod rôznymi názvami a štruktúrami, napríklad ako spoločnosti zaoberajúce sa ťažbou zlata a diamantov, ako aj vojenským výcvikom a kybernetickou vojnou, mala množstvo dcérskych spoločností, ktoré boli nasadené v Líbyi, Južnej Afrike, Sudáne a Mozambiku na "výcvik miestnych armád, ochranu vysokopostavených osobností, boj proti povstaleckým a teroristickým skupinám, ako aj na ochranu diamantových, zlatých a uránových baní".[16]. Výmenou za tieto služby by Wagnerove pobočky získali exkluzívne výsady, zmluvy a licencie na poskytovanie zbraní, technológií a vojenských služieb, ale aj na využívanie prírodných zdrojov v týchto krajinách.[17]. Je známe, že Wagnerova skupina sa podieľala aj na ochrane stredoafrického prezidenta Touadéra a na výcviku vojakov v krajine, ktorá je zmietaná občianskou vojnou.[18].

            V súčasnosti vyvolávajú medzi Európanmi obavy rokovania o hostiteľstve Wagnerovej skupiny v Mali[19]Francúzska, Nemecka a Estónska, ktorí sa vojensky angažujú v Mali v rámci operácie Barkhane[20].

           Podobne ako Čína, aj Rusko sa snaží udržať si v Afrike zónu vplyvu, podobne ako Sovietsky zväz počas studenej vojny.[21].

© 2022 Všetky práva vyhradené spoločnosťou BRAUN