Iniciatíva troch morí (I3M): Únia v Únii?

            V posledných rokoch, keď pretrváva napätie medzi európskymi inštitúciami, sa v médiách bežne objavujú správy o rôznych partnerstvách medzi východoeurópskymi krajinami, ako je Vyšehradská skupina Poľska, Slovenska, Českej republiky a Maďarska[1]. Existuje však aj ďalšie, oveľa menej medializované partnerstvo, do ktorého sú zapojené východoeurópske krajiny: Iniciatíva troch morí (TSI).

            V roku 2015 ju vytvorili poľský prezident Andrzej Duda a jeho vtedajšia chorvátska kolegyňa Kolinda Grabarová-Kitarovičová[2]Podobne ako vyšehradské krajiny, aj táto iniciatíva združuje tri pobaltské krajiny (Estónsko, Lotyšsko, Litvu), Rumunsko, Bulharsko, Rakúsko, Slovinsko a Chorvátsko.[3].

            Na prvom samite v Dubrovníku v roku 2016 prijalo 12 lídrov členských krajín spoločné vyhlásenie o "spolupráci v oblasti energetiky, dopravy, digitálnych technológií a hospodárstva".[4]. Ako zdôraznil prezident Duda, iniciatíva je "o stredoeurópskej regionálnej spolupráci na konkrétnych projektoch, ktoré sa realizujú v rámci EÚ a prispievajú k väčšej súdržnosti a regionálnemu rozvoju Únie".[5].

            Od návštevy bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa vo Varšave pri príležitosti druhého samitu Iniciatívy troch morí (2017) však lídri zintenzívnili spoluprácu v oblasti energetiky a obrany.[6]. V skutočnosti sa spoliehajú na silnejšiu integráciu regiónu v energetických otázkach (najmä v oblasti plynu) s rastúcou prítomnosťou Spojených štátov na svetovom trhu so skvapalneným plynom (LNG). To v súvislosti s plynovodom Nord Stream 2 východnú Európu neukľudňuje a tlačí na diverzifikáciu dodávok energie[7]. Okrem toho bývalý chorvátsky prezident Grabar-Kitarović na varšavskom samite oznámil odbornú prípravu 157 projektov v oblasti energetiky, dopravy a telekomunikácií v hodnote približne 50 miliárd EUR. Medzi tieto projekty patrí severojužný plynový koridor spájajúci Baltské more s Jadranským morom, v rámci ktorého bude poľský terminál v Świnoujście prepojený s chorvátskym terminálom na ostrove Krk (vo výstavbe), ako aj plynové prepojenia medzi Poľskom, Slovenskom a Českou republikou, ktorého vetva spája Maďarsko[8]. Úradníci v súčasnosti pracujú na plynovode Baltic Pipe, ktorý by umožnil dodávky plynu do strednej Európy z Nórska (cez Dánsko) z terminálu LNG vo Świnoujście.[9].

            Pripravujú sa aj ďalšie projekty cestnej a železničnej infraštruktúry, napríklad Via Carpatia a Rail Baltica.[10]. Via Carpatia má spojiť litovské prístavné mesto Klaipéda (Baltské more) so Solúnom (Egejské more) cez Slovensko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko, zatiaľ čo Rail Baltica má spojiť Varšavu s Tallinnom a dokonca s Helsinkami cez Litvu a Lotyšsko.[11].

            Na samite v Ľubľane (Slovinsko) v júni 2019 dve poľské a rumunské investičné banky oznámili vytvorenie investičného fondu Iniciatívy troch morí, na ktorom sa v súčasnosti podieľa 9 z 12 krajín, a to súbežne s európskymi programami.[12]. Fond sa odhaduje na niečo vyše 1,2 miliardy eur (vrátane 750 miliónov eur z Poľska) a nakoniec by mal dosiahnuť 5 miliárd eur vďaka príspevkom členských krajín I3M, medzinárodných finančných inštitúcií a súkromných inštitucionálnych investorov.[13].

            V septembri 2019 oznámili prezidenti finančných centier krajín Vyšehradskej skupiny (V4: Poľsko, Česká republika, Slovensko a Maďarsko) a ďalších troch krajín Iniciatívy troch morí (Rumunsko, Chorvátsko a Slovinsko) svoj zámer vytvoriť spoločný burzový index CEEplus[14].

            Iniciatíva troch morí je preto Úniou v rámci Únie, pretože sa usiluje o lepšie prepojenie severu s juhom, nielen západu s východom, ako tomu bolo tradične. Paralelne s Európskou úniou sa usiluje o hlbší sociálno-ekonomický rozvoj krajín strednej a východnej Európy. Podľa štatistických údajov predstavuje 12 členských krajín 30 % rozlohy EÚ, 25 % jej obyvateľstva a takmer 20 % jej HDP.[15].

            Nemecký prezident Steinmeier nedávno zdôraznil význam tejto iniciatívy a podporil jej ďalšiu europeizáciu ("stať sa súčasťou európskych politík a investičných nástrojov") pri príležitosti posledného samitu, ktorý sa konal v Sofii (Bulharsko) v júli 2021[16]. Okrem toho Európska komisia naďalej významne prispieva k investíciám do infraštruktúry v krajinách I3M, od Jadranského po Baltské a Čierne more.[17].

            Okrem Nemecka a Spojených štátov bolo na samity I3M pozvaných mnoho krajín, napríklad Grécko a Japonsko.[18]. Iniciatíva má aj geopolitické plány na posilnenie amerického a európskeho vplyvu proti vplyvu Ruska a Číny.[19]. Tento význam prichádza v čase, keď sa európski lídri mobilizujú po destabilizácii Ukrajiny (Krym, Donbas).[20]na vojenské posilnenie východného krídla NATO. Vedúci predstavitelia iniciatívy sa snažia konkurovať aj iniciatíve Belt Road, ktorú pripravila Čína[21].

© 2022 Všetky práva vyhradené spoločnosťou BRAUN