Vyšehradská skupina: kľúčový hráč pre Európu

            Od roku 2015 sa v súvislosti s migračnou krízou v Európe presadil nový regionálny aktér: Vyšehradská skupina.

           Táto medzivládna organizácia štyroch stredoeurópskych krajín - Poľska, Českej republiky, Slovenska a Maďarska - bola založená v rovnomennom maďarskom meste po skončení studenej vojny v roku 1991 a vytvorila úzku politickú a hospodársku spoluprácu s cieľom lepšie obhajovať spoločné záujmy členských krajín na európskej úrovni.[1]. 

            V tom čase sa tieto štyri krajiny usilovali prekonať svoje historické rozdiely, ako aj vytvoriť a podporiť hospodárske, politické a kultúrne záujmy prostredníctvom túžby a práce na vstupe do Európskej únie alebo NATO.[2]. Jedným z pôvodných cieľov Vyšehradskej skupiny bolo podporiť obchod medzi signatárskymi krajinami. Na dosiahnutie a udržanie tohto cieľa podpísali hlavy štátov a vlád 21. decembra 1991 v Krakove Stredoeurópsku dohodu o voľnom obchode (CEFTA), ktorá nadobudla platnosť 1. marca 1993.[3]. CEFTA, ktorá vznikala postupne počas piatich rokov a postupne sa rozširovala o krajiny juhovýchodnej Európy (Rumunsko, Bulharsko, Slovinsko, Chorvátsko), bola koncipovaná ako prechodná organizácia pripravujúca sa na plné členstvo v Európskej únii. [4]. To sa podarilo vďaka jej rozšíreniu v rokoch 2004, 2007 a 2013. Organizácia však úplne nezanikla: členmi CEFTA sú stále všetky krajiny západného Balkánu, ktoré nie sú členmi EÚ (Srbsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Albánsko, Severné Macedónsko a Kosovo), ako aj Moldavsko[5].

            Aj po vstupe do Európskej únie sa členské štáty V4 naďalej snažili vystupovať v EÚ jednotne[6]. Podobne ako Radu Európskej únie, aj Vyšehradskú skupinu vedie rotujúce predsedníctvo, ktoré trvá jeden rok.[7].

            V súčasnosti, počas maďarského predsedníctva (2021-2022), skupina pokračuje v nadväzovaní osobitných kontaktov s inými regionálnymi organizáciami, ako je Benelux, ako aj v rozširovaní rozsahu spolupráce v oblasti energetiky, cestovného ruchu a/alebo spravodlivosti.[8].

            V priebehu rokov skupina zorganizovala samity s mimoeurópskymi krajinami, ako sú Francúzsko, Rakúsko, Bulharsko, Chorvátsko, Rumunsko, Slovinsko a Litva, ako aj s krajinami Severskej rady (škandinávske krajiny, Fínsko a Island).[9]. Pozvanie dostali aj krajiny ako Egypt, Izrael a Spojené štáty.[10]. Pri príležitosti 30. výročia založenia klubu, ktoré sa oslavovalo v Poľsku, bol pozvaný aj predseda Európskej rady Charles Michel[11]. Za priority skupiny lídri označili boj proti Covid-19, migráciu a klimatické otázky, ďalej zahraničnú a susedskú politiku EÚ s krajinami, ako je Rusko, a politiku Východného partnerstva, ktorú v roku 2009 iniciovali Poľsko a Švédsko a ktorá zahŕňa Bielorusko, Moldavsko, Ukrajinu a tri krajiny južného Kaukazu (Arménsko, Azerbajdžan, Gruzínsko).[12]. Ako uviedlo predposledné poľské predsedníctvo v rokoch 2020-2021: Východné partnerstvo zostáva jednou z priorít Vyšehradskej skupiny[13].

            Vyšehradská skupina ako "suverénny klub" zostáva dôležitým partnerom v európskej sfére popri iných európskych regionálnych kooperáciách, ako je "Med 7", ktorú tvoria stredomorské členské štáty EÚ - Francúzsko, Taliansko, Španielsko, Portugalsko, Grécko, Cyprus a Malta - a Nová hanza na severe, ktorú tvoria pobaltské štáty, Škandinávia (okrem Nórska), Holandsko, Fínsko a Írsko.[14]. Aj súčasné slovinské predsedníctvo Rady EÚ udržiava úzke vzťahy s Vyšehradskou skupinou[15]. Pre tú Vyšehradská skupina okrem hospodárskej obnovy po kríze Covid-19, ako aj podpory vstupu krajín západného Balkánu do EÚ, stále zostáva dôležitým partnerom pri riešení migračnej krízy spôsobenej okrem iného aj vojenským stiahnutím Západu (čiastočným alebo nie) v Mali a Afganistane a pri ochrane hraníc schengenského priestoru i Európskej únie.[16].

© 2022 Všetky práva vyhradené spoločnosťou BRAUN