SK 
FR 
BE-FR 
BE-NL 
DE 
EN 
NL 
ES 
IT 
HU 
DK 
SE 
november 2022
Bernd
Francúzsky
Domov > Vyšehradská skupina: kľúčový hráč pre Európu
Od roku 2015 sa v súvislosti s migračnou krízou v Európe presadil nový regionálny aktér: Vyšehradská skupina.
Táto medzivládna organizácia štyroch stredoeurópskych krajín - Poľska, Českej republiky, Slovenska a Maďarska - bola založená v rovnomennom maďarskom meste po skončení studenej vojny v roku 1991 a vytvorila úzku politickú a hospodársku spoluprácu s cieľom lepšie obhajovať spoločné záujmy členských krajín na európskej úrovni.[1].
V tom čase sa tieto štyri krajiny usilovali prekonať svoje historické rozdiely, ako aj vytvoriť a podporiť hospodárske, politické a kultúrne záujmy prostredníctvom túžby a práce na vstupe do Európskej únie alebo NATO.[2]. Jedným z pôvodných cieľov Vyšehradskej skupiny bolo podporiť obchod medzi signatárskymi krajinami. Na dosiahnutie a udržanie tohto cieľa podpísali hlavy štátov a vlád 21. decembra 1991 v Krakove Stredoeurópsku dohodu o voľnom obchode (CEFTA), ktorá nadobudla platnosť 1. marca 1993.[3]. CEFTA, ktorá vznikala postupne počas piatich rokov a postupne sa rozširovala o krajiny juhovýchodnej Európy (Rumunsko, Bulharsko, Slovinsko, Chorvátsko), bola koncipovaná ako prechodná organizácia pripravujúca sa na plné členstvo v Európskej únii. [4]. To sa podarilo vďaka jej rozšíreniu v rokoch 2004, 2007 a 2013. Organizácia však úplne nezanikla: členmi CEFTA sú stále všetky krajiny západného Balkánu, ktoré nie sú členmi EÚ (Srbsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Albánsko, Severné Macedónsko a Kosovo), ako aj Moldavsko[5].
Aj po vstupe do Európskej únie sa členské štáty V4 naďalej snažili vystupovať v EÚ jednotne[6]. Podobne ako Radu Európskej únie, aj Vyšehradskú skupinu vedie rotujúce predsedníctvo, ktoré trvá jeden rok.[7].
V súčasnosti, počas maďarského predsedníctva (2021-2022), skupina pokračuje v nadväzovaní osobitných kontaktov s inými regionálnymi organizáciami, ako je Benelux, ako aj v rozširovaní rozsahu spolupráce v oblasti energetiky, cestovného ruchu a/alebo spravodlivosti.[8].
V priebehu rokov skupina zorganizovala samity s mimoeurópskymi krajinami, ako sú Francúzsko, Rakúsko, Bulharsko, Chorvátsko, Rumunsko, Slovinsko a Litva, ako aj s krajinami Severskej rady (škandinávske krajiny, Fínsko a Island).[9]. Pozvanie dostali aj krajiny ako Egypt, Izrael a Spojené štáty.[10]. Pri príležitosti 30. výročia založenia klubu, ktoré sa oslavovalo v Poľsku, bol pozvaný aj predseda Európskej rady Charles Michel[11]. Za priority skupiny lídri označili boj proti Covid-19, migráciu a klimatické otázky, ďalej zahraničnú a susedskú politiku EÚ s krajinami, ako je Rusko, a politiku Východného partnerstva, ktorú v roku 2009 iniciovali Poľsko a Švédsko a ktorá zahŕňa Bielorusko, Moldavsko, Ukrajinu a tri krajiny južného Kaukazu (Arménsko, Azerbajdžan, Gruzínsko).[12]. Ako uviedlo predposledné poľské predsedníctvo v rokoch 2020-2021: Východné partnerstvo zostáva jednou z priorít Vyšehradskej skupiny[13].
Vyšehradská skupina ako "suverénny klub" zostáva dôležitým partnerom v európskej sfére popri iných európskych regionálnych kooperáciách, ako je "Med 7", ktorú tvoria stredomorské členské štáty EÚ - Francúzsko, Taliansko, Španielsko, Portugalsko, Grécko, Cyprus a Malta - a Nová hanza na severe, ktorú tvoria pobaltské štáty, Škandinávia (okrem Nórska), Holandsko, Fínsko a Írsko.[14]. Aj súčasné slovinské predsedníctvo Rady EÚ udržiava úzke vzťahy s Vyšehradskou skupinou[15]. Pre tú Vyšehradská skupina okrem hospodárskej obnovy po kríze Covid-19, ako aj podpory vstupu krajín západného Balkánu do EÚ, stále zostáva dôležitým partnerom pri riešení migračnej krízy spôsobenej okrem iného aj vojenským stiahnutím Západu (čiastočným alebo nie) v Mali a Afganistane a pri ochrane hraníc schengenského priestoru i Európskej únie.[16].
© 2022 Všetky práva vyhradené spoločnosťou BRAUN
[1] "Vyšehradská skupina a Stredoeurópska dohoda o voľnom obchode (CEFTA)", CVCE.eu. URL : https://www.cvce.eu/collections/unit-content/-/unit/df06517b-babc-451d-baf6-a2d4b19c1c88/6edd6d7a-aa5a-4b7b-86bd-7268a36170cb, consulté le 21.10.2021.
[2] "O Vyšehradskej skupine, Visegrádska skupina.eu. URL: https://www.visegradgroup.eu/about, prístup 21.10.2021.
[3] "Vyšehradská skupina..." (Id., n°1).
[4] "Vyšehradská skupina..." (Id., n°1).
[5] CADÈNE, Bruno, "Keď "V4", Vyšehradská skupina, prichádza na pomoc kandidátom, ktorých Európa odmietla", Francúzsko Kultúra. URL: https://www.franceculture.fr/geopolitique/quand-le-v4-groupe-de-visegrad-vole-au-secours-de-candidats-boudes-par-leurope, uverejnené 10.7.2021; "CEFTA Parties", stránka Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode (CEFTA). URL: https://cefta.int/cefta-parties-2/; "Spoločné vyhlásenie ministrov zahraničných vecí krajín Vyšehradskej skupiny o západnom Balkáne (Rogalin, 28. júna 2021)", Visegrádska skupina.eu. URL: https://www.visegradgroup.eu/calendar/2021/joint-statement-of-the-210629, prístup 21.10.2021.
[6] "Višegrádska skupina..." (Id., n°1).
[7] "Koncert Visegrád - 30 rokov skupiny Visegrád", Poľský inštitút v Paríži. URL : https://instytutpolski.pl/paris/2021/02/04/15-fevrier-2021-30e-anniversaire-du-groupe-de-visegrad/#:~:text=Les%20travaux%20du%20groupe%20s,2020%20%E2%80%93%2030%20juin%202021, consulté le 22.10.2021.
[8] "Višegrádska skupina..." (IdMEUWISSEN, Sébastien, "Le groupe de Visegrád souffle ses 30 bougies", Visegrad Post. URL: https://visegradpost.com/fr/2021/02/15/le-groupe-de-visegrad-souffle-ses-30-bougies/, uverejnené 15.2.2021, prístup 22.10.2021.
[9] "Visegrád Group", Francúzsko Diplomatie. URL: https://www.diplomatie.gouv.fr/fr/dossiers-pays/republique-tcheque/groupe-de-visegrad/; "Ministri zahraničných vecí severských, pobaltských a vyšehradských krajín sa stretnú vo Fínsku", webová stránka fínskeho ministerstva zahraničných vecí. URL: https://valtioneuvosto.fi/en/-/nordic-baltic-and-visegrad-foreign-ministers-to-meet-in-finland, uverejnené 13.9.2021; WOLSKA, Anna, "Vyšehradská skupina sa nechce rozširovať", Euractiv. URL: https://www.euractiv.com/section/politics/short_news/visegrad-group-does-not-want-to-expand-with-more-countries/, uverejnené 1. 7. 2021, prístupné 21. 10. 2021.
[10] "Al-Sisi potvrdil snahu Egypta rozvíjať spoluprácu s Vyšehradskou skupinou", Daily News Egypt. URL: https://dailynewsegypt.com/2021/10/13/al-sisi-asserts-egypts-aspiration-to-develop-cooperation-with-visegrad-group/, uverejnené 13.10.2021; GOTEV, Georgi, "Vyšehradská štvorka usporiada prvý summit v zahraničí... v Jeruzaleme", Euractiv. URL: https://www.euractiv.com/section/future-eu/news/visegrad-four-to-hold-first-summit-abroad-in-jerusalem/, zverejnené 7. 2. 2019; "Secretary Blinken Meets Foreign Ministers of the Visegrád Group", webová stránka Veľvyslanectva USA v Prahe. URL: https://cz.usembassy.gov/secratery-blinken-meets-foreign-ministers-of-the-visegrad-group/, uverejnené 24.3.2021, prístup 21.10.2021.
[11] CHATIGNOUX, Catherine, "Krajiny Vyšehradskej štvorky, skupina, s ktorou treba v Európe počítať", Les Echos. URL: https://www.lesechos.fr/monde/europe/les-quatre-pays-de-visegrad-un-groupe-qui-compte-desormais-en-europe-1291417, uverejnené 18.2.2021, prístup 21.10.2021.
[12] CHEMLA, Noémie, "30 rokov po: Aká je bilancia Vyšehradskej skupiny? Bull.org. URL: https://www.taurillon.org/30-ans-apres-quel-bilan-pour-le-groupe-de-visegrad, uverejnené 17.3.2021; "Visegrad Group Marks 30 Years, Discusses Common Goals", Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda. URL: https://www.rferl.org/a/visegrad-group-marks-30-years-discusses-common-goals/31107775.html, uverejnené 17.2.2021, prístup 21.10.2021.
[13] "Poľské predsedníctvo 2020/2021, Visegrad Group.eu. URL: https://www.visegradgroup.eu/documents/presidency-programs/2020-2021-polish, prístup 21.10.2021.
[14] BALDI, Gabriel, "Čo je MED 7, aliancia južných krajín EÚ, ktorá sa stretne tento piatok? Le Figaro. URL: https://www.lefigaro.fr/international/qu-est-ce-que-le-sommet-du-med-7-20190614, zverejnené 14.06.2019; CHATIGNOUX, Catherine, Id. (č. 11); GAUDOT, Édouard, VALLÉE, Shahin, "La double impasse européenne", Veľký kontinent. URL: https://legrandcontinent.eu/fr/2019/05/14/la-double-impasse-europeenne/, zverejnené 14.05.2019; MASSAUX, Alexandre, "Severná Európa by mohla oponovať Macronovým európskym ambíciám", Counterpoints.org. URL: https://www.contrepoints.org/2019/01/22/335285-leurope-du-nord-pourrait-sopposer-aux-ambitions-europeennes-de-macron, uverejnené 22.1.2019, prístup 21.10.2021.
[15] "Stretnutie V4 a Slovinska ako predsedníckej krajiny Rady EÚ", webová stránka slovinského predsedníctva Rady Európskej únie. URL: https://slovenian-presidency.consilium.europa.eu/fr/actualites/reunion-du-v4-et-de-la-slovenie-en-tant-que-pays-assurant-la-presidence-du-conseil-de-l-ue/, zverejnené 9. 7. 2021; "V4 And V4+Slovensko Summit In Ljubljana, 9 July 2021", webová stránka maďarského predsedníctva Vyšehradskej skupiny. URL: https://v4.mfa.gov.hu/news/V4-summit-ljubljana, prístup 21.10.2021.
[16] "Stretnutie V4 a Slovinska..." (Id., n°15).
