SK 
FR 
BE-FR 
BE-NL 
DE 
EN 
NL 
ES 
IT 
HU 
DK 
SE 
november 2022
Bernd
Francúzsky
Od roku 2013, po Majdanovom povstaní v Kyjeve, zostáva osud krajiny v patovej situácii. Na spoločenskej úrovni je názor rozdelený: na jednej strane sú nacionalisti a prozápadní ľudia, na druhej strane proruskí. Ukrajina čelí hraničnej kríze po anexii Krymu Ruskom a konflikte v Donbase, ktorý trvá od roku 2014 a pri ktorom zahynulo viac ako 14 000 ľudí.[1].
V dôsledku týchto vnútorných a vonkajších nepokojov sa Ukrajina ocitla medzi dvoma sférami vplyvu[2]. Z hľadiska vonkajšej diplomacie je totiž fakt, že Rusko chce udržať Ukrajinu v zóne svojho vplyvu, zatiaľ čo západné krajiny, EÚ aj NATO, sa snažia zvýšiť svoju prítomnosť v krajine zo strategických dôvodov - najmä kvôli prístupu k Čiernemu moru.[3]. Ukrajina, podobne ako Gruzínsko, navyše požiadala o členstvo v Európskej únii a NATO, proti čomu Rusko dôrazne protestuje.[4]V tomto svetle treba vnímať aj nedávne vojenské kroky.
Od roku 2014 sa zintenzívnili a prehĺbili kontakty medzi EÚ a NATO a Ukrajinou, partnerstvá, vojenské cvičenia, ako aj bilaterálne vzťahy s členskými krajinami NATO.
Napríklad na európskej úrovni bola v roku 2017 podpísaná dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Ukrajinou a európsky program bezvízového styku pre ukrajinských občanov.[5]. V októbri 2021 sa v Kyjeve konal 23. samit EÚ/Ukrajina[6] a v decembri toho istého roku sa v Bruseli konal samit EÚ s krajinami Východného partnerstva vrátane Ukrajiny, ktorého cieľom bolo zmierniť napätie s Ruskom.[7].
NATO napriek odporu Ruska zachováva politiku otvorených dverí pre členstvo Ukrajiny v aliancii[8]. Podpora NATO má podobu celého radu opatrení pomoci a podpory prostredníctvom 16 programov budovania kapacít a trustových fondov[9]. Okrem toho bola na samite NATO vo Varšave v roku 2016 spustená platforma NATO-Ukrajina pre boj proti praktikám hybridnej vojny[10]. Agentúra NATO pre informácie a komunikáciu (NCIA) a Ukrajina nedávno podpísali nové memorandum o porozumení o spolupráci na technologických projektoch[11].
Spomedzi členských štátov NATO a EÚ sa na partnerstve a prehlbovaní spoločných záujmov s Ukrajinou, vrátane obrany, najviac podieľajú Poľsko a pobaltské štáty (Litva, Lotyšsko, Estónsko). Príkladom je Lublinský trojuholník, ktorý vznikol v júli 2020 a spája Poľsko, Litvu a Ukrajinu.[12]. Aby sme pochopili túto väčšiu blízkosť medzi týmito národmi, musíme si uvedomiť ich históriu; bývalá Poľsko-litovská republika, neskôr Poľské veľkokniežatstvo, bola vždy hlavnou stávkou v stratégii kontroly regiónu, či už zo strany Poliakov, nepriateľov Prusov, ale veľkých spojencov Francúzov, alebo Ruského impéria. Treba tiež pripomenúť, že Kyjev bol prvým hlavným mestom Rusov, kým sa nepresťahovali do Moskvy. Ukrajina je krajina, ktorej nezávislosť je výsledkom dohôd, ktoré nie sú staré a boli podpísané v roku 1991. Najprv tu vládla Poľsko-litovská republika, potom ruskí cári, pre ktorých bol tento región sýpkou až do pádu Sovietskeho zväzu v roku 1989.
Rusko však má v úmysle udržať svoje pozície, zvýšiť počet ruských vojakov pozdĺž ukrajinskej hranice (situácia pred 24. februárom 2022), zorganizovať niekoľko vojenských cvičení so svojimi spojencami, ako nedávno s Bieloruskom[13]. Čína nedávno deklarovala svoju podporu Rusku v tejto kríze[14]. Niektoré členské krajiny NATO dokonca vyjadrujú skepsu voči vstupu Ukrajiny do aliancie, najmä z dôvodu jej hospodárskych, sociálno-politických a energetických záujmov s Ruskom (Francúzsko, Taliansko, Nemecko a Maďarsko).[15]. Tu treba chápať napätie, ktoré vzniklo v dôsledku dohôd o ťažbe a dodávkach ruského plynu do Európy.
Početné rusko-americké stretnutia a návštevy amerických predstaviteľov v Európe, ako napríklad návšteva štátneho tajomníka Blinkena, ktorý sa zaoberá súčasnou situáciou na Ukrajine, ukazujú, že táto krajina zostáva viac ako kedykoľvek predtým hranicou medzi Východom a Západom, a to nielen z vojenského a sociálno-ekonomického hľadiska, ale aj z geopolitického hľadiska.[16]. Napriek snahám Američanov a Francúzov zabrániť eskalácii rusko-ukrajinských vzťahov zostáva budúcnosť tejto "hranice" neistá[17].
Všetky práva vyhradené spoločnosťou BRAUN
[1] ROMAN, Baptiste, "Vojna na Ukrajine: kde je Európska únia? Toutleurope. URL: https://www.touteleurope.eu/l-ue-dans-le-monde/guerre-en-ukraine-ou-en-est-l-union-europeenne/, prístup 29.1.2022.
[2] "Ukrajina: Čo je NATO a prečo mu Rusko nedôveruje? BBC. URL: https://www.bbc.com/news/world-europe-18023383, prístup 28.01.2022, zverejnené 28.01.2022.
[3] BLAKE, Skyler, "Countering the growing Russian naval threat in the Black Sea region", Atlantická rada. URL: https://www.atlanticcouncil.org/blogs/ukrainealert/countering-the-growing-russian-naval-threat-in-the-black-sea-region/, uverejnené 17.1.2022, prístup 28.1.2022.
[4] "Tri bývalé sovietske republiky podpísali zámer vstúpiť do EÚ", REMIX NOVINKY. URL: https://rmx.news/article/three-former-soviet-republics-sign-intent-to-join-the-eu/, uverejnené 20.7.2021,
prístup 28.01.2022.
[5] "Vzťahy EÚ s Ukrajinou", oficiálna webová stránka Rady EÚ a Európskej rady. URL: https://www.consilium.europa.eu/fr/policies/eastern-partnership/ukraine/, prístup 28.1.2022.
[6] "Samit EÚ-Ukrajina, Kyjev, Ukrajina, 12. októbra 2021", oficiálne webové sídlo Rady EÚ a Európskej rady. URL: https://www.consilium.europa.eu/fr/meetings/international-summit/2021/10/12/, prístup 28.1.2022.
[7] BRZOZOWSKI, Alexandra, MAKSZIMOV, VlagyiszlavUkrajina: stretnutie lídrov EÚ s partnermi z Východného partnerstva", Euractiv. URL: https://www.euractiv.fr/section/elargissement/news/ukraine-les-dirigeants-europeens-rencontrent-leurs-homologues-du-partenariat-oriental/, uverejnené 16.12.2021, prístup 28.1.2022.
[8] "Stoltenberg potvrdzuje politiku otvorených dverí NATO, Ukrinform. URL: https://www.ukrinform.net/rubric-polytics/3392655-stoltenberg-reaffirms-natos-opendoor-policy.html, uverejnené 27.1.2022, prístup 28.1.2022.
[9] "Vzťahy s Ukrajinou", webová stránka NATO. URL: https://www.nato.int/cps/fr/natohq/topics_37750.htm, prístup 28.1.2022.
[10] Id. (n°9).
[11] "NATO a Ukrajina opätovne potvrdili záväzok k technickej spolupráci", webová stránka NATO. URL :
https://www.nato.int/cps/fr/natohq/news_190906.htm?selectedLocale=fr, uverejnené 17.01.2022, prístupné 28.01.2022.
[12] LE QUINIOU, Romain, "Quelles perspectives pour le Triangle de Lublin ? Euro Creative.
URL: http://eurocreative.fr/quelles-perspectives-pour-le-triangle-de-lublin-1-2/, uverejnené 22.9.2020, prístup 28.1.2022.
[13] "Ukrajinská kríza: Rusi a Američania sa stretnú "budúci týždeň", L'Express. URL: https://www.lexpress.fr/actualites/1/monde/face-a-face-russo-americain-pour-desamorcer-la-crise-ukrainienne_2166532.html, zverejnené 21.1.2022; LIPPERT, Anna, "Ukrajina: 4 otázky na pochopenie zhoršujúcej sa situácie", Les Echos. URL: https://www.lesechos.fr/monde/europe/ukraine-4-questions-pour-comprendre-la-degradation-de-la-situation-1381802, uverejnené 25.1.2022, prístup 28.1.2022.
[14] "Konflikt na Ukrajine: Čína podporuje pozíciu Ruska, vo výmene názorov s Antony Blinkenom", RTBF. URL: https://www.rtbf.be/article/conflit-en-ukraine-la-chine-se-rallie-a-la-position-de-la-russie-lors-d-un-echange-avec-antony-blinken-10922887, uverejnené 27.1.2022, prístup 28.1.2022.
[15] DUNAI, Marton, SHOTTER, James, "Ukrajina susedí s NATO, ale Maďarsko vyjadruje pochybnosti", Financial Times. URL: https://www.ft.com/content/19cf30eb-9955-4e36-8c21-78f410674846?fbclid=IwAR1zYedTfQHV2WPO1WWLXrAyVzRTds2S9PzNTiMQRb8RD3V8pgPDcwBX0oI, uverejnené 27.1.2022, prístup 28.1.2022.
[16] "Kríza na Ukrajine: USA sa obrátili na Bezpečnostnú radu OSN", Svet. URL: https://www.lemonde.fr/international/article/2022/01/27/crise-en-ukraine-la-russie-regrette-le-refus-americain-de-limiter-l-elargissement-de-l-otan_6111209_3210.html, zverejnené 27. 1. 2022; "Ukrajinská kríza: Prečo sa riziko konfliktu po rusko-americkom stretnutí stále neodstránilo? BFM TV. URL: https://www.bfmtv.com/international/crise-ukrainienne-pourquoi-le-risque-de-conflit-n-est-toujours-pas-ecarte-apres-la-rencontre-russo-americaine_AD-202201210505.html, zverejnené 21. 1. 2022; "Ukrajinská kríza: Rusi a..." (Id., č. 13); "Ukrajina: Antony Blinken hovorí, že Rusko oživuje prízrak studenej vojny", Francúzsko 24. URL : https://www.france24.com/fr/europe/20220120-crise-ukrainienne-blinken-consulte-les-alli%C3%A9s-europ%C3%A9ens-avant-le-face-%C3%A0-face-russo-am%C3%A9ricain, publié le 20.01.2022, consultés le 28.01.2022.
[17] "Ukrajinská kríza: Rusko vyslalo na stretnutí v Paríži "dobrý signál"", Francúzsko 24. URL : https://www.france24.com/fr/europe/20220126-crise-ukrainienne-ballet-diplomatique-%C3%A0-paris-en-pr%C3%A9sence-de-la-russie, publié le 26.01.2022; "Crise en Ukraine : les États-Unis écartent une exigence russe", Svet. URL: https://www.lemonde.fr/international/article/2022/01/26/crise-en-ukraine-sequence-diplomatique-a-paris-washington-s-attend-a-une-attaque-russe-imminente_6111102_3210.html, uverejnené 26.1.2022, prístup 28.1.2022.
