SK 
FR 
BE-FR 
BE-NL 
DE 
EN 
NL 
ES 
IT 
HU 
DK 
SE 
november 2022
Bernd
Francúzsky
Domov > Západ dáva viac priestoru svojmu nepriateľovi: radikálnemu islamu
V súčasnosti je spoločnosť na Západe konfrontovaná s čoraz znepokojujúcejším fenoménom, a to radikálnym islamom. Čoraz častejšie sa kladú otázky, ako sa s tým vysporiadať[1]. Mnohé médiá, politici a akademici sa však týmto problémom venujú bez analýzy príčin. Dnes sme svedkami opakovania chýb, ktoré sa stali už predtým[2]. Postup Západu voči radikálnemu islamu je veľmi podobný postupu voči Iránu v čase revolúcie v rokoch 1978-1979 a opäť postupu voči arabským krajinám v rokoch 2010-2011.[3]. Je zaujímavé pripomenúť, že lídri v uvedených krajinách už boli konfrontovaní s problémom radikálneho islamu a snažili sa ho potlačiť.[4].
Odvtedy však západné vlády zaujali prístup, ktorý sa zameriava najmä na ľudské práva a demokraciu na úkor reality na Blízkom východe (sociokultúrne rozdiely).[5]. Rovnaké rozhodnutia boli prijaté v súvislosti s Tuniskom, Egyptom a Sýriou[6]. V oboch prípadoch na seba výsledky nenechali dlho čakať (zhoršenie politickej krízy, zvýšenie represií, občianska vojna).[7].
Tieto udalosti poukazujú na nedostatky a nevýhody návrhu mäkká sila na Západe, najmä v Európe. V súčasnosti sa Európska únia a do istej miery aj Spojené štáty snažia viac presadzovať hodnoty, ako sú ľudské práva a demokracia, a sankcionovať rôzne krajiny, ktoré ich oficiálne nedodržiavajú (Irán, Sýria...).[8].
Vo svetle súčasných udalostí od 70. rokov 20. storočia má západná politika presadzovania hodnôt zmiešané výsledky. Prispela síce k sociálno-ekonomickému rozvoju európskeho susedstva, ale zároveň vytvorila javy, ako sú migračné krízy, ktoré čiastočne exportovali radikálny islam na Západ, ako to od roku 2015 pozorujeme (útoky, rastúca neistota v mestách, nepokoje na vonkajších hraniciach) v Európe[9]. Obraz západných sankcií má aj svoju temnú stránku, pretože neprispeli k zmene režimu a/alebo správy vecí verejných, nieto ešte k odstráneniu radikálneho islamu.[10]. Viedli tiež k prehĺbeniu vzťahov medzi krajinami, ktoré predstavujú pre Západ problém.[11]. Môžeme pripomenúť prípady Sýrie a Iránu, ktoré zintenzívnili svoje kontakty s Čínou a Ruskom[12]. Tieto dve krajiny majú navyše vo svete významnú sféru vplyvu, a to aj v Afrike a Latinskej Amerike.[13]. Prostredníctvom takejto geopolitickej siete sa konštatuje, že presadzovanie hodnôt a sankcie za ich nedodržiavanie sú nielen neúčinné, ale aj ľahko obchádzateľné[14]. Niekedy mali opačný účinok (občianska vojna, humanitárna kríza...), čo čiastočne prispelo k šíreniu radikálneho islamu na Západe.[15]. Nemožno konštatovať, že Západ nechtiac poskytol radikálnemu islamu viac priestoru na svojom vlastnom území.
© 2022 Všetky práva vyhradené spoločnosťou BRAUN
[1] FEERTCHAK, Alexis, "Severná Kórea, Irán, Rusko: sú medzinárodné sankcie účinné? Le Figaro. URL: https://www.lefigaro.fr/international/2017/09/06/01003-20170906ARTFIG00241-coree-du-nord-iran-russie-les-sanctions-internationales-sont-elles-efficaces.php, uverejnené 6.9.2017, prístup 10.9.2021.
[2] OLARTE, Diana Carolina, Y FOLSCHÉ, Céline, "L'efficacité des sanctions de l'Organisation des Nations Unies", Medzinárodné právo: Revista Colombiana de Derecho Internacionalč. 3, 2004, s. 48-59. URL: https://www.redalyc.org/pdf/824/82400301.pdf, prístup 10.9.2021.
[3] "Keď imám Chomejní pripravoval islamskú revolúciu v Iráne neďaleko Paríža", Kríž.URL: https://www.la-croix.com/Monde/Quand-imam-Khomeiny-preparait-pres-Paris-revolution-islamique-Iran-2019-02-03-1300999908, zverejnené 3.2.2019; "Tunis obvinil Y. Leterme o "primárnom neokolonializme", RTBF. URL: https://www.rtbf.be/info/belgique/detail_tunis-accuse-y-leterme-de-neocolonialisme-primaire?id=5133863, uverejnené 18.11.2009, prístup 10.9.2021.
[4] KAZDAGHLI, Habib, "Tunisia: Does political Islam still have a future? Myšlienka, zv. 384, č. 4, 2015, § 7. URL: https://www.cairn.info/revue-la-pensee-2015-4-page-17.htm#s1n2; RICHARD, Yann, "La prise du pouvoir par l'âyatollâh Khomeyni, Príbeh, 2009. URL : https://www.lhistoire.fr/la-prise-du-pouvoir-par-l%C3%A2yatoll%C3%A2h-khomeyni, consulté le 10.09.2021.
[5] MARTEL, Frédéric, "Smerom k "mäkkej moci" francúzskeho typu", Medzinárodný a strategický prehľadRoč. 89, č. 1, 2013, §§ 3-5. URL: https://www.cairn.info/revue-internationale-et-strategique-2013-1-page-67.htm, prístup 10.9.2021.
[6] DOT-POUILLARD, Nicolas, "Arabské povstania: "revolúcia" v jej krízach", Journal of Muslim Worlds and the Mediterranean, n° 138, 2015, §§ 1-3. URL: https://journals.openedition.org/remmm/9306, prístup 10.9.2021.
[7] BAYART, Jean-François, "Retour sur les Printemps arabes", Africká politika, zv. 133, n° 1, 2014, § 1. URL: https://www.cairn.info/revue-politique-africaine-2014-1-page-153.htm#no1, prístup 10.9.2021.
[8] PERTUSOT, Vivien, "Quand la crise menace la politique extérieure de l'Union européenne", Politique étrangère, č. 2, 2012, § 17. URL: https://www.cairn.info/revue-politique-etrangere-2012-2-page-401.htm, prístup 10.9.2021.
[9] BORRELL, Josep, BRETON, Thierry, "Za Európu solidarity, odolnosti a suverenity", webová stránka Európskej komisie. URL: https://ec.europa.eu/commission/commissioners/2019-2024/breton/announcements/pour-une-europe-solidaire-resiliente-et-souveraine_fr, zverejnené 10.06.2020, prístup 10.09.2021; PERTUSOT, Vivien, Id., § 12.
[10] OLARTE, Diana Carolina, Y FOLSCHÉ, Céline, Id., p. 57-60.
[11] THERME, Clément, " L'Iran et la Russie face aux crises du Moyen-Orient : entre connivence et divergence ", Zahraničná politika, zv. , n° 1, 2013, § 22. URL: https://www.cairn.info/revue-politique-etrangere-2013-1-page-131.htm, prístup 10.9.2021.
[12] WATANABE, Lisa, "Rusko a Čína manévrujú na Blízkom východe", Centrum pre bezpečnostné štúdie (CSS), č. 271, 2020, s. 2-3. URL: https://css.ethz.ch/content/dam/ethz/special-interest/gess/cis/center-for-securities-studies/pdfs/CSSAnalyse271-FR.pdf, prístup 10.9.2021.
[13] DE LEÓN COBO, Beatriz, "Rusko a Čína, dvaja čoraz vplyvnejší giganti v Afrike", Atalayar. URL : https://atalayar.com/fr/content/la-russie-et-la-chine-deux-g%C3%A9ants-de-plus-en-plus-influents-en-afrique, publié le 2.11.2020; THOMAS, Frédéric, «Chine-Amérique Latine : La nouvelle grande alliance ?», CETRI. URL: https://www.cetri.be/Chine-Amerique-latine-la-nouvelle, zverejnené 23.10.2018, prístup 10.09.2021.
[14] CHRISTIE, Edward Hunter, "Anexia Krymu: sú sankcie účinné? Recenzia NATO. URL: https://www.nato.int/docu/review/fr/articles/2015/07/13/annexion-de-la-crimee-les-sanctions-sont-elles-efficaces/index.html, uverejnené 13. 7. 2015, prístup 10. 9. 2021.
[15] TEHINDRAZANARIVELO, Djacoba Liva, "Kapitola III. Sekundárne účinky na civilné obyvateľstvo cieľového štátu", in TEHINDRAZANARIVELO, Djacoba Liva, Sankcie OSN a ich vedľajšie účinky: pomoc obetiam a právne možnosti prevencieŽeneva, Graduate Institute Publications, 2005, §§ 5, 16. URL: https://books.openedition.org/iheid/1522?lang=fr, prístup 10. 9. 2021.
Etiam vitae velit pulvinar, viverra nibh eu, semper nunc. Curabitur interdum, velit blandit tincidunt mattis, augue nunc suscipit dolor, vitae porttitor felis neque eget leo. Nunc quis sem velit. Mauris ornare mollis semper. Donec eu leo mauris. Integer eget magna et dolor sodales facilisis non nec ante. Nunc sed mi ut neque sollicitudin iaculis id eu dolor. Maecenas malesuada aliquet vestibulum. Morbi tempus feugiat egestas. Suspendisse mollis ante tortor, nec tincidunt eros iaculis vitae. Nunc ac nulla in ex blandit egestas. Donec ullamcorper, ante nec venenatis malesuada, purus lectus pellentesque est, non tristique sapien elit ac sem. Aliquam gravida ante libero, faucibus molestie leo scelerisque a. Ut aliquet sollicitudin ante ac ultrices.
