SK 
FR 
BE-FR 
BE-NL 
DE 
EN 
NL 
ES 
IT 
HU 
DK 
SE 
november 2022
Bernd
Francúzsky
Domov > Srbsko-Kosovo: stále v napätí a v slepej uličke
Od vyhlásenia nezávislosti 17. februára 2008 v kosovskej Prištine uplynulo štrnásť rokov a situácia v tejto časti západného Balkánu je stále napätá[1].
Belehrad odmieta uznať nezávislosť oblasti, ktorú považuje za svoju južnú provinciu[2]. Niekoľko ďalších európskych štátov vrátane štátov EÚ a NATO, ako sú Španielsko, Slovensko, Rumunsko a Grécko, odmieta uznať Kosovo ako nezávislý štát.[3]. Cyprus, Bosna a Hercegovina, tri juhokaukazské krajiny, ako aj Moldavsko, Ukrajina, Bielorusko a Rusko tiež odmietajú uznať jeho nezávislosť[4]. Táto opozícia stále existuje, a to z viacerých dôvodov, ako je zachovanie územnej integrácie a oblastí vplyvu[5].
Vyhlásenie nezávislosti sa navyše uskutočnilo v situácii, keď bolo Kosovo spustošené vojnou (1998-1999) medzi albánskymi separatistami z KLA a juhoslovanskými orgánmi, ako aj bombardovaním Juhoslávie zo strany NATO (marec a jún 1999).[6]). Tieto dve udalosti zanechali medzi kosovským a srbským obyvateľstvom živé spomienky[7]. Spojené štáty a ich európski spojenci podporili Albáncov, zatiaľ čo Rusko a Čína odsúdili bombardovanie NATO[8].
Napriek tomu EÚ, podobne ako USA, zorganizovala v záujme vyriešenia srbsko-kosovského konfliktu množstvo samitov so srbskými a kosovskými predstaviteľmi, ktoré však stále neviedli k úplnému zmierneniu napätia.[9]. Dokonca ani bruselské dohody z roku 2013 a washingtonské dohody z roku 2020 neviedli k očakávaným výsledkom úplnej normalizácie[10].
Aj v súčasnosti v krajine pôsobí mnoho misií EÚ, ako napríklad EULEX Kosovo, a misií NATO, ako napríklad KFOR, ktoré zabezpečujú stabilitu a bezpečnosť na Balkáne.[11].
Do konca júla 2022 viedli rozhodnutia vlády v Prištine o hraničných číslach a dokladoch o pobyte k protestom srbského obyvateľstva v severnom Kosove[12]. Barikády, ktoré v tom čase postavili Srbi a ktoré blokovali hraničné stanovištia na týchto miestach, uviedli sily NATO do pohotovosti[13]. Nakoniec sa po zásahu amerického veľvyslanca Jeffreyho Honeviera rozhodnutia v Prištine odložili, čo umožnilo návrat k pokojnej situácii.[14].
To všetko ukazuje, že napätie medzi Srbskom a Kosovom sa netýka len Albáncov a Srbov, ale viacerých mocností (Spojené štáty, Európska únia, Rusko, Čína), ktoré si rozdeľujú zóny vplyvu na západnom Balkáne.[15].
Krajiny západného Balkánu s výnimkou Chorvátska a Slovinska nie sú členmi Európskej únie.[16]Spomalenie prístupových rokovaní pre Srbsko a Kosovo[17]. Okrem toho sú tieto dva štáty spolu s Bosnou a Hercegovinou jedinými štátmi na Balkáne, ktoré nie sú členmi NATO[18]. V Kosove sa však nachádza najväčšia vojenská základňa v Transatlantickej aliancii: Camp Bondsteel (3,86 km²), ktorá môže prijať až 7 000 vojakov.[19]. Sily KFOR pozostávajú z viac ako 3770 vojakov z 28 krajín[20]. NATO a Srbsko však prehĺbili svoju spoluprácu, a to aj v oblasti bezpečnosti v Kosove[21].
Turecko a arabské štáty Perzského zálivu, ako aj Rusko a Čína zároveň zvýšili svoje hospodárske a kultúrne, a dokonca aj energetické investície na západnom Balkáne (vrátane Srbska a Kosova).[22]. Zatiaľ čo USA a ich spojenci vojensky podporujú Prištinu (prípad vytvorenia kosovskej armády, ktorú Srbi neschvaľujú)[23]Moskva a Peking dodávajú zbrane Belehradu[24]. Napríklad v roku 2019 si Srbsko zaobstaralo od Ruska systém krátkeho dosahu Pantsir-S1 (dosah 20 km).[25]. V roku 2020 Srbsko získalo čínske bezpilotné lietadlá Chengu Pterodactyl-1, "schopné útočiť na ciele bombami a plniť prieskumné úlohy".[26]. Napokon v apríli 2022 pristálo v Belehrade šesť lietadiel Y-20 čínskych vzdušných síl s raketami zem-vzduch HQ-22.[27].
Kosovo má strategickú polohu aj v oblasti energetiky, keďže cez tento región prechádza niekoľko plynovodov, ako napríklad Transadriatic Pipeline (TAP) a Balkan Stream, ktoré dodávajú plyn do Európy a sú predmetom súperenia medzi Európskou úniou a Ruskom.[28]. Brusel sa snaží diverzifikovať svoje dodávky plynu, zatiaľ čo Moskva sa snaží udržať si svoje vývozné trhy[29]. Podľa Adela El Gammala, generálneho tajomníka Európskej aliancie pre energetický výskum (EERA), sa na Európu vyváža 70% ruského plynu.[30]. Srbsko dováža z Ruska 81 % plynu a 18 % ropy a ropných derivátov.[31]. Koncom mája 2022 získala belehradská vláda dohodu o dodávkach ruského plynu na obdobie troch rokov[32].
Boj o vplyv okolo srbsko-kosovského napätia sa netýka len bezpečnosti a obrany, ale aj energetických zdrojov a ochrany strategických oblastí, pretože Kosovo by sa mohlo stať križovatkou medzi pobrežím Jadranského mora (Albánsko a prístav Durres) a východnou Európou na jednej strane a Egejským morom (severné Grécko, prístav Solún) a strednou Európou na strane druhej.[33].
Dôsledky tohto súperenia pociťujeme aj napriek vojne na Ukrajine. Kosovo zvýšilo svoje úsilie o vstup do EÚ a NATO[34]zatiaľ čo Srbsko na pôde OSN odsúdilo ruskú inváziu na Ukrajinu[35] a prijatie ukrajinských utečencov na svojom území.[36]Európska komisia sa odmietla pripojiť k sankciám Európskej únie voči Rusku[37].
Všetky práva vyhradené spoločnosťou BRAUN
[1] Rouquette, Pauline, "Kosovo-Srbsko: prečo obnovené napätie? Francúzsko 24. URL: https://www.france24.com/fr/europe/20220801-kosovo-serbie-pourquoi-ce-regain-de-tensions, nahrané 1.8.2022, prístupné 2.8.2022.
[2] "Selaković: Situácia v Kosove a Metohiji má ďaleko od normálu a stability", webová stránka Ministerstva zahraničných vecí Srbskej republiky. URL: https://www.mfa.gov.rs/fr/mediji/vesti/selakovic-la-situation-au-kosovo-metohija-est-loin-d-etre-normale-et-stable, nahrané 20.04.2022, prístup 2.08.2022.
[3] Moreno Guerrero, Marta, "Kosovská otázka je po štrnástich rokoch stále nevyriešená", Atalayar. URL : https://atalayar.com/fr/content/la-question-du-kosovo-nest-toujours-pas-r%C3%A9solue-apr%C3%A8s-quatorze-ans-de-va-et-vient, mis en ligne le 27.02.2022, consulté le 2.08.2022.
[4] "Medzinárodné uznanie Kosova, MAPPR. URL: https://www.mappr.co/thematic-maps/international-recognition-of-kosovo/, prístup 2.8.2022.
[5] Moszynski, Piotr, "Veľmi komplikovaná nezávislosť Kosova", RFI.fr. URL: https://www.rfi.fr/fr/contenu/20100217-lindependance-tres-compliquee-kosovo, vložené 17.2.2010, prístup 2.8.2022.
[6] "Päť vecí, ktoré by ste mali vedieť o vojne v Kosove, L'Express.fr. URL: https://www.lexpress.fr/actualites/1/monde/cinq-choses-a-savoir-de-la-guerre-du-kosovo_2138299.html, nahrané 9.11.2020, prístup 2.8.2022.
[7] "Bill Clinton slávnostne odhalil svoju vlastnú sochu v Prištine", Francúzsko 24. URL: https://www.france24.com/fr/20091101-bill-clinton-inaugure-propre-statue-pristina, online 1.11.2009; Buisson, Jean-Christophe, "Belehrad: 15 rokov po bombardovaní Srbi nezabúdajú", Le Figaro. URL: https://www.lefigaro.fr/vox/monde/2014/03/23/31002-20140323ARTFIG00225-belgrade-15-ans-apres-le-bombardement-les-serbes-n-oublient-pas.php, nahrané 23.03.2014; Bytyci, Fatos, "Kosovskí Albánci vítajú Clintonovú, Albrightovú 20 rokov po intervencii NATO", Reuters. URL: https://www.reuters.com/article/us-kosovo-war-anniversary-idUSKCN1TD1ZU, prístup 12.6.2019; Czaja, Maud, "1999: NATO bomby padajú na Srbsko", Znalosť RFI. URL: https://savoirs.rfi.fr/fr/comprendre-enrichir/geopolitique/1999-les-bombes-de-lotan-tombaient-sur-la-serbie, nahrané 19.02.2018, prístup 2.08.2022.
[8] Dinic, Leonardo, "Veľmi dobre si pamätáme rok 1999" - Bombardovanie Juhoslávie NATO a jeho vplyv na čínsko-ruské vzťahy, Zameranie na Čínu a USA. URL: https://www.chinausfocus.com/peace-security/we-remember-1999-very-well--the-nato-bombing-of-the-federal-republic-of-yugoslavia-and-its-impacts-on-sino-russian-, nahrané 13.09.2019; Raviot, Jean-Robert, "Myths and Realities of the Russian-Yugoslav Convergence during the Crisis or Kosovo", BalkanistikaRoč. 7, č. 1, 2003, § 1. URL: https://journals.openedition.org/balkanologie/480?lang=en, vložené 18.2.2009, prístup 2.8.2022.
[9] TrajilovičDavid, "EU-Western Balkans: Normalization of relations between Serbia and Kosovo stalls" (EÚ - západný Balkán: Normalizácia vzťahov medzi Srbskom a Kosovom viazne), webová stránka Centra pre európske právne štúdie. URL: https://www.ceje.ch/fr/actualites/action-exterieure/2017/02/ue-balkans-occidentaux-la-normalisation-des-relations-entre-la-serbie-et-le-kosovo-pietine/, nahrané 13.02.2017, prístup 2.08.2022.
[10] Dechavanne, Rachelle, "Konflikt Srbsko-Kosovo: EÚ ako arbiter dialógu", Taurillon.org. URL: https://www.taurillon.org/conflit-serbie-kosovo-l-ue-en-arbitre-du-dialogue, vložené 29.7.2020; "Oživenie dialógu medzi Kosovom a Srbskom (správa o Európe č. 262)", Medzinárodná krízová skupina. URL: https://www.crisisgroup.org/fr/europe-central-asia/balkans/kosovo/262-relaunching-kosovo-serbia-dialogue, nahrané 25.01.2021 ; WerkmeisterTristan, "Napriek úsiliu Bruselu normalizácia medzi Srbskom a Kosovom stále stojí na mŕtvom bode", Les Echos.fr. URL: https://www.lesechos.fr/monde/europe/malgre-les-efforts-de-bruxelles-la-normalisation-entre-serbie-et-kosovo-toujours-au-point-mort-1224475, nahrané 17.7.2020, prístup 2.8.2022.
[11] "Kosovo: postupné uznanie", Touteleurope.eu. URL: https://www.touteleurope.eu/l-ue-dans-le-monde/kosovo-une-reconnaissance-progressive/, vložené 28.2.2008, prístup 2.8.2022.
[12] Bourdillon, Yves, "Les tensions affleurent à nouveau entre la Serbie et le Kosovo", Les Echos.fr. URL: https://www.lesechos.fr/monde/europe/les-tensions-affleurent-a-nouveau-entre-la-serbie-et-le-kosovo-1779919, nahrané 1.8.2022, prístup 2.8.2022; Rouquette, Pauline, op. cit.. (n. 1).
[13] "Kosovo po vážnom napätí odkladá nadobudnutie platnosti nových pravidiel na srbskej hranici", Le Figaro.URL: https://www.lefigaro.fr/international/tensions-au-kosovo-la-mission-de-l-otan-se-dit-prete-a-intervenir-dans-le-nord-du-pays-20220731, vložené 31.7.2022; "Nové napätie medzi Srbskom a Kosovom: NATO je pripravené zasiahnuť, podľa komuniké, Greek City Times. URL: https://greekcitytimes.com/2022/08/01/new-serbia-kosovo-tensions-nato-is-prepared-to-intervene-per-communique/, nahrané 1.8.2022, prístupné 2.8.2022.
[14] Bourdillon, Yves, op. cit.. (n. 12) ; EscalonillaÁlvaro, "NATO reaguje na zmiernenie napätia na srbsko-kosovskej hranici", Atalayar. URL: https://atalayar.com/fr/content/lotan-reagit-pour-apaiser-les-tensions-la-frontiere-entre-la-serbie-et-le-kosovo, online 1.8.2022; Taylor, Alice, "Lifting of Kosovo-Serbia border blockades after several days of tension" (Zrušenie blokád kosovsko-srbskej hranice po niekoľkých dňoch napätia), Euractiv. URL: https://www.euractiv.fr/section/monde/news/levee-des-barrages-a-la-frontiere-entre-le-kosovo-et-la-serbie-apres-plusieurs-jours-de-tensions/?fbclid=IwAR0manJgC-NBu1cFnYopSesfBDuRRRvXILgbdYMwRLOhFQaXqMgouGk_v_Q, vložené 2.8.2022 (preklad do francúzštiny), prístup 2.8.2022.
[15] Benazzo, Simone, "Geopolitika Balkánu", Veľký kontinent.eu. URL: https://legrandcontinent.eu/fr/2021/06/23/geopolitique-des-balkans/, nahrané 23.06.2021; Menzel, Jaša, "Aká zahraničná politika USA na západnom Balkáne pod vedením Donalda Trumpa?", Balkánske dokumenty, zv. 44, 2016, § 16. URL: https://journals.openedition.org/ceb/9961, nahrané 5.1.2018, prístup 2.8.2022.
[16] Da Silva, Lucas, "Vstup západného Balkánu do EÚ: čo chcú členské štáty?
Touto témou sa zaoberá Európa.eu. URL: https://www.touteleurope.eu/l-ue-dans-le-monde/adhesion-des-balkans-occidentaux-a-l-ue-que-souhaitent-les-etats-membres/, nahrané 28.6.2022, prístup 4.8.2022.
[17] Calderon, Sandro, Herbecq, Jean-François, "Pre šesť krajín západného Balkánu sa čakanie na vstup do Európskej únie predlžuje", RTBF. URL: https://www.rtbf.be/article/pour-les-six-pays-des-balkans-occidentaux-lattente-aux-portes-de-lunion-europeenne-commence-a-etre-longue-11017963, nahrané 23.6.2022, prístup 4.8.2022.
[18] TroudeAlexis, "Akú úlohu má NATO na Balkáne? Rozhovor. URL: https://theconversation.com/quel-role-pour-lotan-dans-les-balkans-128322, prístup 4.12.2019, prístup 4.8.2022.
[19] "Armádna základňa Camp Bondsteel vo Ferizaji, Kosovo, Militarybases.com. URL: https://militarybases.com/overseas/kosovo/camp-bondsteel/; "Camp Bondsteel", Armádna technológia. URL: https://www.army-technology.com/projects/campbondsteel/, nahrané 19.10.2020, prístup 4.8.2022.
[20] "Prispievajúce krajiny (Veliteľstvo spojeneckých síl v Neapole)", webová stránka NATO. URL: https://jfcnaples.nato.int/kfor/about-us/welcome-to-kfor/contributing-nations, ; "Úloha NATO v Kosove", webová stránka NATO. URL: https://www.nato.int/cps/fr/natohq/topics_48818.htm?selectedLocale=fr, nahrané 6.7.2022, prístup 4.8.2022.
[21] "Vzťahy so Srbskom", webová stránka NATO. URL: https://www.nato.int/cps/fr/natohq/topics_50100.htm, nahrané 23.05.2022, prístup 4.08.2022.
[22] PaličkováAgata, "Turecko, Čína a Rusko túžia po západnom Balkáne, ktorý EÚ opustila", Euractiv. URL: https://www.euractiv.fr/section/l-europe-dans-le-monde/news/turkey-russia-and-china-covet-western-balkans-as-eu-puts-enlargement-on-hold/, nahrané 25.06.2019, prístup 4.08.2022.
[23] "Kosovo bude mať vlastnú armádu, čo sa Belehradu veľmi nepáči, 24 Heures.ch. URL: https://www.24heures.ch/le-kosovo-aura-son-armee-au-grand-dam-de-belgrade-614789954011, uverejnené 13.12.2018, prístup 4.8.2022.
[24] Cabirol, Michel, "Armement : la Serbie se rapproche fortement de la Russie", The Tribune. URL: https://www.latribune.fr/entreprises-finance/industrie/aeronautique-defense/armement-la-serbie-se-rapproche-fortement-de-la-russie-832241.html, nahrané 4.11.2019; Lagneau, Laurent, "Šesť čínskych dopravných lietadiel Y-20 dodalo Srbsku systém protivzdušnej obrany FK-3", Vojenská zóna Opex 360. URL: http://www.opex360.com/2022/04/11/six-avions-de-transport-chinois-y-20-ont-livre-un-systeme-de-defense-aerienne-fk-3-a-la-serbie/, nahrané 11.04.2022, prístup 4.08.2022.
[25] Cabirol, Michel, op. cit.. (n. 24).
[26] ArredondasMargarita, "Srbsko dostalo tajnú zásielku čínskych rakiet a rokuje o kúpe francúzskych stíhačiek", Atalayar. URL: https://atalayar.com/fr/content/la-serbie-recoit-une-cargaison-secrete-de-missiles-chinois-et-negocie-lacquisition-de, uverejnené 11.4.2022, prístup 4.8.2022.
[27] Tamtiež.
[28] Saint Antonin, Téva, "Balkánska plynová cesta, strategická príležitosť pre EÚ", Eurocreative. URL: http://eurocreative.fr/la-route-du-gaz-dans-les-balkans-une-opportunite-strategique-pour-lue/, nahrané na 22.01.2021 Vurusic, Vlado, "Na Balkáne sa začala vojna o plynovod", Balkánsky kuriér. URL: https://www.courrierinternational.com/article/concurrence-dans-les-balkans-la-guerre-des-gazoducs-commence, vložené 1.2.2021 (francúzsky preklad), prístup 4.8.2022.
[29] Roberfroid, Anthony, "Závislosť Európy od ruského plynu: mohli by sme sa tvárou v tvár napätiu zaobísť bez plynovodu Nord Stream II? RTBF. URL: https://www.rtbf.be/article/dependance-de-l-europe-au-gaz-russe-face-aux-tensions-pourrait-on-se-passer-du-gazoduc-nord-stream-ii-10923718, uverejnené 19.2.2022, prístup 4.8.2022.
[30] Tamtiež.
[31] "Srbský prezident uzavrel s Vladimirom Putinom "výhodnú" dohodu o plyne", Euractiv.
URL : https://www.euractiv.fr/section/energie/news/le-president-serbe-conclut-un-accord-gazier-%E2%80%89avantageux%E2%80%89-avec-vladimir-poutine/, mis en ligne le 30.05.2022, consulté le 4.08.2022 (trad. française).
[32] "Vojna na Ukrajine: Srbsko predlžuje dohodu s Moskvou o tri roky, aby dostávalo lacný ruský plyn", RTBF. URL: https://www.rtbf.be/article/guerre-en-ukraine-la-serbie-prolonge-de-trois-ans-son-accord-avec-moscou-pour-recevoir-du-gaz-russe-a-bas-prix-11002160, vložené 29.5.2022; "Srbsko posilňuje plynové väzby s Moskvou", Energetické správy. URL: https://energynews.pro/la-serbie-renforce-ses-liens-gaziers-avec-moscou/, nahrané 3.6.2022, prístup 4.8.2022.
[33] Svetchine, Michel, "Kosovo: Aké sú hospodárske výzvy a vyhliadky po získaní nezávislosti? GeoekonomikaRoč. 74, č. 2, 2015, § 24. URL: https://www.cairn.info/revue-geoeconomie-2015-2-page-119.htm#no20, nahrané 7.5.2015.
[34] "Kosovo žiada o urýchlené členstvo v NATO a stálu vojenskú základňu USA, Exit News. URL: https://exit.al/en/2022/02/28/kosovo-asks-for-accelerated-nato-membership-and-permanent-us-military-base/, nahrané 28.02.2022, prístup 4.08.2022.
[35] StojanovičMilica, "Srbsko podporuje rezolúciu OSN odsudzujúcu ruský útok na Ukrajinu", Balkan Insight. URL: https://balkaninsight.com/2022/03/02/serbia-backs-un-resolution-condemning-russian-attack-on-ukraine/, nahrané 2.3.2022, prístup 4.8.2022.
[36] "Srbi poskytli útočisko ukrajinským utečencom", Euractiv. URL: https://www.euractiv.com/section/politics/short_news/serbians-give-shelter-to-ukrainian-refugees/, uverejnené 22.3.2022, prístup 4.8.2022.
[37] Dérens, Jean-Arnault, "Vojna na Ukrajine: Ako Srbsko hrá európsku aj ruskú hru", RFI. URL : https://www.rfi.fr/fr/europe/20220610-guerre-en-ukraine-comment-la-serbie-joue-sur-les-deux-tableaux-europ%C3%A9en-et-russe, publié le 10.06.2022, consulté le 4.08.2022.
